15 dôvodov pre psychoanalýzu

Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia sú dôležité nástroje v terapii duševných ochorení. Podporujú hlbokú introspekciu a riešenie koreňových problémov, čo ich odlišuje od iných prístupov. Nasledujúce body ilustrujú vedecké dôkazy o ich účinnosti:

  1. FUNGUJE PRE VŠETKY VEKOVÉ KATEGÓRIE: Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia sú účinné pri terapii širokého spektra duševných ťažkostí naprieč vekovými skupinami vrátane detí, dospelých a seniorov [1-3]. Približne 8 ľudí z desiatich udáva po psychoanalytickej terapii zlepšenie [4-6].
  2. POZITÍVNE MENÍ FUNKCIE MOZGU. Výskumy ukázali, že mozgová plasticita umožňuje zmeny v štruktúre a funkciách mozgu počas celého života [7, 8]. Moderné zobrazovacie metódy (fMRI, PET, SPECT) preukázali, že psychoanalýza a psychoterapia môžu zlepšovať emocionálne a behaviorálne prejavy a súčasne meniť funkčné vlastnosti mozgu, vrátane prietoku krvi a aktivity limbického systému a prefrontálneho kortexu [9, 10]. Tieto zmeny sa prejavujú v oblastiach súvisiacich s emocionálnou reguláciou a kognitívnym spracovaním. Psychoterapia tiež ovplyvňuje aktivitu amygdaly (napr. znižuje reaktivitu na stresové podnety) a hipokampu (napr. podporuje spracovanie pamäte a reguláciu emócií) [10-12]. Dlhodobá terapia podporuje tvorbu nových spojení medzi neurónmi a adaptívne správanie. Existujú dokonca aj náznaky o možnom vplyve na implicitnú pamäť a metabolizmus mozgu, avšak zmeny génovej aktivity sú stále predmetom výskumu [13, 14].
  3. ZMIERŇUJE UTRPENIE A ZVYŠUJE KVALITU ŽIVOTA: Výskumy ukazujú, že psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia zmierňuje utrpenie, prehlbuje sebapoznanie, zlepšuje vzťahy, uvoľňuje túžby a sexualitu, zlepšuje zvládanie životných kríz, podporuje kreativitu a produktivitu a pomáha nájsť v živote viac zmyslu a spokojnosti [15-18].
  4. ODSTRAŇUJE PRÍČINY SYMPTÓMOV. Na rozdiel od iných metód, psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia identifikuje a prekonáva nielen symptómy, ale aj príčiny symptómov [3, 19-21].
  5. VÝSLEDKY PRETRVÁVAJÚ A ZLEPŠUJÚ SA AJ PO SKONČENÍ PSYCHOTERAPIE: Klienti psychoanalýzy a psychoanalytickej psychoterapie neudávajú iba to, že priaznivé účinky z psychoterapie pretrvávajú, ale že sa postupom času (po terapii) ďalej zlepšujú [22-24].
  6. JE ÚČINNEJŠIA NEŽ PORADENSTVO: Výskumy dokazujú, že psychoterapia má výrazne lepšie a dlhodobejšie výsledky ako manželské poradenstvo, rozhovory s priateľmi alebo alternatívne formy pomoci (napr. akupunktúra) [25-27]. Je účinnejšia než manželské alebo rodinné poradenstvo a jej terapeutický vplyv je oveľa významnejší, než keď svoje duševné ťažkosti riešite rozhovorom s priateľmi, alebo návštevou astrológa, osobného dôverníka alebo veštice [28].
  7. ZVYŠUJE SCHOPNOSŤ A CHUŤ PRACOVAŤ: Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia nezvyšujú iba výkonnosť na pracovisku, ale zlepšujú kolegiálne vzťahy a pri psychických ťažkostiach urýchľujú návrat do práce [29-31].
  1. MÁ POROVNATEĽNÚ ÚČINNOSŤ AKO LIEKY: Psychoterapia často dosahuje podobnú účinnosť ako farmakoterapia, pričom dlhodobo rieši hlbšie príčiny ťažkostí. Kombinácia oboch prístupov je v mnohých prípadoch najefektívnejšia [32, 33].
  2. PO UKONČENÍ TERAPIE ÚČINKUJE DLHŠIE AKO LIEKY: I keď lieky pomáhajú, výskum ukazuje, že účinky psychoterapie pre mnohé ťažkosti trvajú po terapii dlhšie, než účinky liekov po medikamentóznej liečbe [34, 35].
  3. NEMÁ VEDĽAJŠIE ÚČINKY AKO LIEKY: Mnoho ľudí preferuje psychoterapiu pred farmakologickou liečbou kvôli negatívnym vedľajším účinkom liekov [36, 37].
  4. ZNIŽUJE CELKOVÉ MEDICÍNSKE NÁKLADY: Aj keď užívanie liekov je často nevyhnutné, psychoterapia významne znižuje nutnosť užívania liekov ako aj celkové medicínske náklady [38, 39]. Klienti s diagnostikovanou duševnou poruchou, ktorí absolvujú psychoterapiu, znížia v priemere svoje medicínske náklady takmer o 20 percent; klientom, ktorí  s obdobnou ťažkosťou psychoterapiu neabsolvujú, sa v priemere zvýšia náklady o 12 percent [38, 40].
  5. JE DLHODOBO LACNEJŠIA NEŽ MEDIKAMENTÓZNA LIEČBA. Hoci lieky nepochybne pomáhajú a sú potrebné pre liečbu mnohých ochorení, výskumy ukazujú, že psychoterapia z dlhodobého hľadiska stojí menej, než výlučne medikamentózna liečba duševných ťažkostí [34, 41, 42].
  6. INVESTÍCIA DO PSYCHOTERAPIE SA VRACIA ŠTVORNÁSOBNE: Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová banka uvádzajú, že každé euro investované do psychoterapie prináša štvornásobný návrat, či už v podobe zlepšenia zdravia, pracovnej výkonnosti alebo kvality život [43].
  7. ÍSŤ NA PSYCHOANALÝZU JE ZNAKOM SILY, NIE SLABOSTI. Hoci aj pápež František povedal, že psychoanalýza mu „veľmi pomohla,“ stále existuje mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že  „Je to pre bláznov!“,  „Silní neplačú!“, alebo „Poraď si sám!“ [28, 44, 45]. Výskum však ukazuje, že návšteva psychoterapeuta je znakom sily, starostlivosti o svoje zdravie, sebareflexie a schopnosti viesť spokojnejší a zmysluplnejší život [4, 16, 28]. Tým, že sa rozhodneme pre psychoanalýzu, prejavujeme odvahu postaviť sa vlastným ťažkostiam a rozvíjať svoj potenciál.
  8. INTEGRUJE A ROZVÍJA KĽÚČOVÉ OBLASTI ŽIVOTA. Psychoanalýza pomáha integrovať kľúčové oblasti života – pomáha rozvíjať schopnosť milovať, pestovať vzťahy, nachádzať uspokojenie v práci a záľubách, a zároveň udržiavať pravidelný pohyb a zdravé návyky. Výskum potvrdzuje, že ľudia, ktorí integrujú tieto oblasti, prechádzajú životom s vyššou mierou duševného a fyzického zdravia [16, 35, 46-54]. Preto sa v psychoanalýze zameriavam nielen na spracovanie vnútorných blokov a nevedomých bariér, ale aj na podporu a integráciu zdrojov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v celkovej kvalite života.

Psychoanalýza ponúka hlboké možnosti terapie a rozvoja osobnosti. Investícia do nej je investíciou do kvality života a psychickej stability. Zvážte, či je čas urobiť tento krok aj vo vašom živote.

Zdroje a literatúra:

  1. Beutler, L.E., Making science matter in clinical practice: Redefining psychotherapy. Clinical Psychology: Science and Practice, 2009. 16(3): p. 301-317.
  2. Chorpita, B.F., et al., Evidence‐based treatments for children and adolescents: An updated review of indicators of efficacy and effectiveness. Clinical Psychology: Science and Practice, 2011. 18(2): p. 154-172.
  3. Leichsenring, F. and S. Rabung, Effectiveness of long-term psychodynamic psychotherapy: A meta-analysis. Jama, 2008. 300(13): p. 1551-1565.
  4. Wampold, B.E. and Z.E. Imel, The great psychotherapy debate: The evidence for what makes psychotherapy work. 2015, New York, NY: Routledge.
  5. Norcross, J.C. and M.J. Lambert, Psychotherapy relationships that work II. Psychotherapy, 2011. 48(1): p. 4.
  6. Lambert, M.J., Bergin and Garfield’s handbook of psychotherapy and behavior change. 2013, Holoboken, NJ: John Wiley & Sons.
  7. Garland, E.L. and M.O. Howard, Neuroplasticity, psychosocial genomics, and the biopsychosocial paradigm in the 21st century. Health & Social Work, 2009. 34(3): p. 191-199.
  8. Sasmita, A.O., J. Kuruvilla, and A.P.K. Ling, Harnessing neuroplasticity: modern approaches and clinical future. International Journal of Neuroscience, 2018: p. 1-17.
  9. Gabbard, G.O., A neurobiologically informed perspective on psychotherapy. Br J Psychiatry, 2000. 177: p. 117-22.
  10. Wiswede, D., et al., Tracking functional brain changes in patients with depression under psychodynamic psychotherapy using individualized stimuli. PLOS one, 2014. 9(10): p. e109037.
  11. Simpkins, C.A. and A.M. Simpkins, How Psychotherapy Changes the Brain, in Neuroscience for Clinicians. 2013, Springer. p. 253-271.
  12. Minárik, P., Pohľad do mozgu Ako psychoterapia mení mozog.
  13. Kandel, E.R., A new intellectual framework for psychiatry. American journal of psychiatry, 1998. 155(4): p. 457-469.
  14. Klengel, T. and E.B. Binder, Epigenetics of stress-related psychiatric disorders and gene× environment interactions. Neuron, 2015. 86(6): p. 1343-1357.
  15. Van Deurzen, E., Psychotherapy and the Quest for Happiness. 2008: Sage.
  16. Seligman, M.E., T. Rashid, and A.C. Parks, Positive psychotherapy. American psychologist, 2006. 61(8): p. 774.
  17. Blake-Mortimer, J., et al., Improving the quality and quantity of life among patients with cancer: a review of the effectiveness of group psychotherapy. European Journal of Cancer, 1999. 35(11): p. 1581-1586.
  18. Ryff, C.D. and B. Singer, Psychological well-being: Meaning, measurement, and implications for psychotherapy research. Psychotherapy and psychosomatics, 1996. 65(1): p. 14-23.
  19. Sandell, R., et al., Varieties of long-term outcome among patients in psychoanalysis and long-term psychotherapy: A review of findings in the Stockholm Outcome of Psychoanalysis and Psychotherapy Project (STOPPP). The International journal of psycho-analysis, 2000. 81(5): p. 921.
  20. Fonagy, P., et al., Pragmatic randomized controlled trial of long‐term psychoanalytic psychotherapy for treatment‐resistant depression: the Tavistock Adult Depression Study (TADS). World Psychiatry, 2015. 14(3): p. 312-321.
  21. Shepherd, C. and N. Beail, A systematic review of the effectiveness of psychoanalysis, psychoanalytic and psychodynamic psychotherapy with adults with intellectual and developmental disabilities: progress and challenges. Psychoanalytic Psychotherapy, 2017. 31(1): p. 94-117.
  22. Abbass, A., S. Kisely, and K. Kroenke, Short-term psychodynamic psychotherapy for somatic disorders. Psychotherapy and psychosomatics, 2009. 78(5): p. 265-274.
  23. de Maat, S., et al., The effectiveness of long-term psychoanalytic therapy: A systematic review of empirical studies. Harvard review of psychiatry, 2009. 17(1): p. 1-23.
  24. Lindfors, O., et al., Effectiveness of psychoanalysis and long-term psychodynamic psychotherapy on personality and social functioning 10 years after start of treatment. Psychiatry Res, 2019. 272: p. 774-783.
  25. MacPherson, H., et al., Acupuncture and counselling for depression in primary care: a randomised controlled trial. PLoS Med, 2013. 10(9): p. e1001518.
  26. Bower, P., et al., Counselling for mental health and psychosocial problems in primary care. Cochrane Database Syst Rev, 2011(9): p. Cd001025.
  27. Pybis, J., et al., The comparative effectiveness and efficiency of cognitive behaviour therapy and generic counselling in the treatment of depression: evidence from the 2 nd UK National Audit of psychological therapies. BMC psychiatry, 2017. 17(1): p. 215.
  28. Seligman, M.E., The effectiveness of psychotherapy: The Consumer Reports study. American psychologist, 1995. 50(12): p. 965.
  29. Weissman, M.M., et al., Treatment effects on the social adjustment of depressed patients. Archives of General Psychiatry, 1974. 30(6): p. 771-778.
  30. Lindfors, O., et al., Effectiveness of psychoanalysis and long-term psychodynamic psychotherapy 10 years after start of treatment. European Psychiatry, 2017. 41: p. S263.
  31. Lagerveld, S.E., et al., Work-focused treatment of common mental disorders and return to work: a comparative outcome study. Journal of occupational health psychology, 2012. 17(2): p. 220.
  32. Kamenov, K., et al., The efficacy of psychotherapy, pharmacotherapy and their combination on functioning and quality of life in depression: a meta-analysis. Psychological medicine, 2017. 47(3): p. 414-425.
  33. Michelle B. Riba, M.D., M.S., Richard Balon, M.D., Kompetentná kombinácia farmakoterapie a psychoterapie, ed. G.O. Gabbard. 2007, Trenčín: Vydavateľstvo F Pro Mente Sana, s.r.o.
  34. Hollon, S.D., M.O. Stewart, and D. Strunk, Enduring effects for cognitive behavior therapy in the treatment of depression and anxiety. Annu. Rev. Psychol., 2006. 57: p. 285-315.
  35. Shedler, J., The efficacy of psychodynamic psychotherapy. Am Psychol, 2010. 65(2): p. 98-109.
  36. Solomon, D.A., et al., Preventing recurrence of bipolar I mood episodes and hospitalizations: family psychotherapy plus pharmacotherapy versus pharmacotherapy alone. Bipolar disorders, 2008. 10(7): p. 798-805.
  37. Vocks, S., et al., Meta‐analysis of the effectiveness of psychological and pharmacological treatments for binge eating disorder. International Journal of Eating Disorders, 2010. 43(3): p. 205-217.
  38. Chiles, J.A., M.J. Lambert, and A.L. Hatch. Medical cost offset: A review of the impact of psychological interventions on medical utilization over the past three decades. in Reno Conference on Medical Cost Offset, First, Jan, 2001, University of Nevada, Reno, NV, US; An earlier version of this paper was presented at the aforementioned conference. 2002. Context Press.
  39. Linehan, M.M., et al., Two-year randomized controlled trial and follow-up of dialectical behavior therapy vs therapy by experts for suicidal behaviors and borderline personality disorder. Archives of general psychiatry, 2006. 63(7): p. 757-766.
  40. Pallak, M., et al., Effect of mental health treatment on medical costs. Mind/Body Medicine, 1995. 1(1): p. 7-16.
  41. Cuijpers, P., et al., Psychotherapy for depression in adults: a meta-analysis of comparative outcome studies. Journal of consulting and clinical psychology, 2008. 76(6): p. 909.
  42. Pyne, J.M., et al., One size fits some: the impact of patient treatment attitudes on the cost-effectiveness of a depression primary-care intervention. Psychological Medicine, 2005. 35(6): p. 839-854.
  43. WHO, W.B. Investing in treatment for depression and anxiety leads to fourfold return. 2018; Available from: http://www.worldbank.org/en/news/press-release/2016/04/13/investing-in-treatment-for-depression-anxiety-leads-to-fourfold-return.
  44. Francis, P., The Path to Change: Thoughts on Politics and Society. 2018: Pan Macmillan UK.
  45. Schlegel, L., Transakčná analýza ako kreatívne spojenie hlbinnej a kognitívnej psychoterapie. 2007: Vydavateľsvo F, Pro Mente Sana, s.r.o.
  46. Wu, C., et al., Association of retirement age with mortality: a population-based longitudinal study among older adults in the USA. J Epidemiol Community Health, 2016. 70(9): p. 917-923.
  47. Martin, R.A., Humor, laughter, and physical health: methodological issues and research findings. Psychological bulletin, 2001. 127(4): p. 504.
  48. Vogel, T., et al., Health benefits of physical activity in older patients: a review. International journal of clinical practice, 2009. 63(2): p. 303-320.
  49. Seppälä, E., The Happiness Track: How to apply the science of happiness to accelerate your success. 2016: Hachette UK.
  50. Umberson, D. and J. Karas Montez, Social relationships and health: A flashpoint for health policy. Journal of health and social behavior, 2010. 51(1_suppl): p. S54-S66.
  51. Fine, R., Love and work: The value system of psychoanalysis. 1990: Continuum.
  52. Penedo, F.J. and J.R. Dahn, Exercise and well-being: a review of mental and physical health benefits associated with physical activity. Current opinion in psychiatry, 2005. 18(2): p. 189-193.
  53. Nyström, M.B., et al., Treating major depression with physical activity: a systematic overview with recommendations. Cognitive behaviour therapy, 2015. 44(4): p. 341-352.
  54. Vaillant, G.E., Triumphs of experience: The men of the Harvard Grant Study. 2012: Harvard University Press.