Rastúce množstvo medzinárodných výskumov a vedeckých dôkazov poskytuje niekoľko dôvodov v prospech psychoanalýzy a psychoanalytickej psychoterapie:

  1. FUNGUJE PRE VŠETKY VEKOVÉ KATEGÓRIE: Hoci všetky ťažkosti vyliečiť nemožno, výskumy potvrdili, že psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia sú veľmi účinné pri liečbe širokého spektra duševných problémov a že rovnako efektívne fungujú u detí, dospelých i u starších [1-3]. Približne 8 ľudí z desiatich udáva po psychoanalytickej liečbe zlepšenie [4-6].
  2. POZITÍVNE MENÍ FUNKCIE MOZGU. Mozog je plastický a pod vplyvom okolia sa môže meniť nielen počas detstva, ale počas celého života [7, 8]. Vďaka moderným zobrazovacím technikám mozgu (fMRI, PET, SPECT) bolo viacerými výskumami preukázané, že psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia nemenia iba to, ako sa človek cíti a správa, ale že menia aj samotný mozog [9, 10]. Pomocou psychoanalýzy a psychoanalytickej psychoterapie sa pozitívne mení prietok krvi v mozgu, aktivity amygdaly a hipokampusu, neuronálne dráhy, metabolizmus mozgu, implicitná pamäť ako aj aktivity génov [10-12].
  3. ZMIERŇUJE UTRPENIE A ZVYŠUJE KVALITU ŽIVOTA: Výskumy ukazujú, že psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia zmierňuje utrpenie, prehlbuje sebapoznanie, zlepšuje vzťahy, uvoľňuje túžby a sexualitu, zlepšuje zvládanie životných kríz, podporuje kreativitu a produktivitu a pomáha nájsť v živote viac zmyslu a spokojnosti [13-16].
  4. PREKONÁVA PRÍČINY SYMPTÓMOV. Na rozdiel od iných metód, psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia identifikuje a prekonáva nielen symptómy, ale aj príčiny symptómov [3, 17-19].
  5. VÝSLEDKY PRETRVÁVAJÚ A ZLEPŠUJÚ SA AJ PO SKONČENÍ PSYCHOTERAPIE: Klienti psychoanalýzy a psychoanalytickej psychoterapie neudávajú iba to, že priaznivé účinky z psychoterapie pretrvávajú, ale že sa postupom času (po liečbe) ďalej zlepšujú [20, 21].
  6. JE ÚČINNEJŠIA NEŽ PORADENSTVO: Výskumy tiež potvrdili, že psychoterapia duševných chorôb funguje z dlhodobého pohľadu lepšie, než poradenstvo alebo akupunktúra [22-24]. Je účinnejšia než manželské alebo rodinné poradenstvo a jej liečivý vplyv je oveľa významnejší, než keď svoje duševné ťažkosti riešite rozhovorom s priateľmi, alebo návštevou astrológa, osobného dôverníka alebo veštice [25].
  7. ZVYŠUJE SCHOPNOSŤ A CHUŤ PRACOVAŤ: Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia nezvyšujú iba výkonnosť na pracovisku, ale zlepšujú kolegiálne vzťahy a pri psychických ťažkostiach urýchľujú návrat do práce [26-28].
  8. MÁ POROVNATEĽNÚ ÚČINNOSŤ AKO LIEKY: Hoci lieky sú v niektorých prípadoch vhodné a v iných nevyhnutné, existuje riziko, že po ich vysadení sa symptómy obnovia. Psychoterapia ide viac „ku koreňu veci“, čo je hlavným dôvodom, prečo sú účinky psychoterapie a farmakoterapie často porovnateľné alebo prečo je v mnohých prípadoch najúčinnejšia spoločná liečba liekmi a psychoterapiou (výsledky kombináciou farmakoterapie a psychoterapie sú lepšie než výsledky pacientov liečených výlučne farmakoterapiou) [29, 30].
  9. PO UKONČENÍ LIEČBY ÚČINKUJE DLHŠIE AKO LIEKY: I keď lieky pomáhajú, výskum ukazuje, že účinky psychoterapie pre mnohé ťažkosti trvajú po terapii dlhšie, než účinky liekov po medikamentóznej liečbe [31, 32].
  10. NEMÁ VEDĽAJŠIE ÚČINKY AKO LIEKY: Mnoho ľudí preferuje psychoterapiu pred farmakologickou liečbou kvôli negatívnym vedľajším účinkom liekov [33, 34].
  11. ZNIŽUJE CELKOVÉ MEDICÍNSKE NÁKLADY: Aj keď užívanie liekov je často nevyhnutné, psychoterapia významne znižuje nutnosť užívania liekov ako aj celkové medicínske náklady [35, 36]. Klienti s diagnostikovanou duševnou poruchou, ktorí absolvujú psychoterapiu, znížia v priemere svoje medicínske náklady takmer o 20 percent; klientom, ktorí  s obdobnou ťažkosťou psychoterapiu neabsolvujú, sa v priemere zvýšia náklady o 12 percent [35, 37].
  12. JE DLHODOBO LACNEJŠIA NEŽ MEDIKAMENTÓZNA LIEČBA. Hoci lieky nepochybne pomáhajú a sú potrebné pre liečbu mnohých ochorení, výskumy ukazujú, že psychoterapeutická liečba klienta z dlhodobého hľadiska stojí menej, než výlučne medikamentózna liečba duševných ťažkostí [31, 38, 39].
  13. INVESTÍCIA DO PSYCHOTERAPIE SA VRACIA ŠTVORNÁSOBNE: Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky, každé 1 Euro investované do psychoterapeutickej liečby sa v konečnom dôsledku vráti v rôznych podobách dlhodobým ziskom 4 eur [40].
  14. ÍSŤ NA PSYCHOANALÝZU JE ZNAKOM SILY, NIE SLABOSTI. Hoci aj pápež František povedal, že psychoanalýza mu „veľmi pomohla,“ stále existuje mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že  „Je to pre bláznov!“,  „Silní neplačú!“, alebo „Poraď si sám!“ [25, 41, 42]. Výskum však ukazuje, že návšteva psychoterapeuta je znakom sily, starostlivosti o svoje zdravie, sebareflexie a schopnosti viesť spokojnejší a zmysluplnejší život [4, 14, 25].

Zdroje a literatúra:

  1. Beutler, L.E., Making science matter in clinical practice: Redefining psychotherapy. Clinical Psychology: Science and Practice, 2009. 16(3): p. 301-317.
  2. Chorpita, B.F., et al., Evidence‐based treatments for children and adolescents: An updated review of indicators of efficacy and effectiveness. Clinical Psychology: Science and Practice, 2011. 18(2): p. 154-172.
  3. Leichsenring, F. and S. Rabung, Effectiveness of long-term psychodynamic psychotherapy: A meta-analysis. Jama, 2008. 300(13): p. 1551-1565.
  4. Wampold, B.E. and Z.E. Imel, The great psychotherapy debate: The evidence for what makes psychotherapy work. 2015: Routledge.
  5. Norcross, J.C. and M.J. Lambert, Psychotherapy relationships that work II. Psychotherapy, 2011. 48(1): p. 4.
  6. Lambert, M.J., Bergin and Garfield’s handbook of psychotherapy and behavior change. 2013: John Wiley & Sons.
  7. Garland, E.L. and M.O. Howard, Neuroplasticity, psychosocial genomics, and the biopsychosocial paradigm in the 21st century. Health & Social Work, 2009. 34(3): p. 191-199.
  8. Sasmita, A.O., J. Kuruvilla, and A.P.K. Ling, Harnessing neuroplasticity: modern approaches and clinical future. International Journal of Neuroscience, 2018: p. 1-17.
  9. Gabbard, G.O., A neurobiologically informed perspective on psychotherapy. Br J Psychiatry, 2000. 177: p. 117-22.
  10. Wiswede, D., et al., Tracking functional brain changes in patients with depression under psychodynamic psychotherapy using individualized stimuli. PLOS one, 2014. 9(10): p. e109037.
  11. Simpkins, C.A. and A.M. Simpkins, How Psychotherapy Changes the Brain, in Neuroscience for Clinicians. 2013, Springer. p. 253-271.
  12. Minárik, P., Pohľad do mozgu Ako psychoterapia mení mozog.
  13. Van Deurzen, E., Psychotherapy and the Quest for Happiness. 2008: Sage.
  14. Seligman, M.E., T. Rashid, and A.C. Parks, Positive psychotherapy. American psychologist, 2006. 61(8): p. 774.
  15. Blake-Mortimer, J., et al., Improving the quality and quantity of life among patients with cancer: a review of the effectiveness of group psychotherapy. European Journal of Cancer, 1999. 35(11): p. 1581-1586.
  16. Ryff, C.D. and B. Singer, Psychological well-being: Meaning, measurement, and implications for psychotherapy research. Psychotherapy and psychosomatics, 1996. 65(1): p. 14-23.
  17. Sandell, R., et al., Varieties of long-term outcome among patients in psychoanalysis and long-term psychotherapy: A review of findings in the Stockholm Outcome of Psychoanalysis and Psychotherapy Project (STOPPP). The International journal of psycho-analysis, 2000. 81(5): p. 921.
  18. Fonagy, P., et al., Pragmatic randomized controlled trial of long‐term psychoanalytic psychotherapy for treatment‐resistant depression: the Tavistock Adult Depression Study (TADS). World Psychiatry, 2015. 14(3): p. 312-321.
  19. Shepherd, C. and N. Beail, A systematic review of the effectiveness of psychoanalysis, psychoanalytic and psychodynamic psychotherapy with adults with intellectual and developmental disabilities: progress and challenges. Psychoanalytic Psychotherapy, 2017. 31(1): p. 94-117.
  20. Abbass, A., S. Kisely, and K. Kroenke, Short-term psychodynamic psychotherapy for somatic disorders. Psychotherapy and psychosomatics, 2009. 78(5): p. 265-274.
  21. de Maat, S., et al., The effectiveness of long-term psychoanalytic therapy: A systematic review of empirical studies. Harvard review of psychiatry, 2009. 17(1): p. 1-23.
  22. MacPherson, H., et al., Acupuncture and counselling for depression in primary care: a randomised controlled trial. PLoS Med, 2013. 10(9): p. e1001518.
  23. Bower, P., et al., Counselling for mental health and psychosocial problems in primary care. Cochrane Database Syst Rev, 2011(9): p. Cd001025.
  24. Pybis, J., et al., The comparative effectiveness and efficiency of cognitive behaviour therapy and generic counselling in the treatment of depression: evidence from the 2 nd UK National Audit of psychological therapies. BMC psychiatry, 2017. 17(1): p. 215.
  25. Seligman, M.E., The effectiveness of psychotherapy: The Consumer Reports study. American psychologist, 1995. 50(12): p. 965.
  26. Weissman, M.M., et al., Treatment effects on the social adjustment of depressed patients. Archives of General Psychiatry, 1974. 30(6): p. 771-778.
  27. Lindfors, O., et al., Effectiveness of psychoanalysis and long-term psychodynamic psychotherapy 10 years after start of treatment. European Psychiatry, 2017. 41: p. S263.
  28. Lagerveld, S.E., et al., Work-focused treatment of common mental disorders and return to work: a comparative outcome study. Journal of occupational health psychology, 2012. 17(2): p. 220.
  29. Kamenov, K., et al., The efficacy of psychotherapy, pharmacotherapy and their combination on functioning and quality of life in depression: a meta-analysis. Psychological medicine, 2017. 47(3): p. 414-425.
  30. Michelle B. Riba, M.D., M.S., Richard Balon, M.D., Kompetentná kombinácia farmakoterapie a psychoterapie, ed. G.O. Gabbard. 2007, Trenčín: Vydavateľstvo F Pro Mente Sana, s.r.o.
  31. Hollon, S.D., M.O. Stewart, and D. Strunk, Enduring effects for cognitive behavior therapy in the treatment of depression and anxiety. Annu. Rev. Psychol., 2006. 57: p. 285-315.
  32. Shedler, J., The efficacy of psychodynamic psychotherapy. Am Psychol, 2010. 65(2): p. 98-109.
  33. Solomon, D.A., et al., Preventing recurrence of bipolar I mood episodes and hospitalizations: family psychotherapy plus pharmacotherapy versus pharmacotherapy alone. Bipolar disorders, 2008. 10(7): p. 798-805.
  34. Vocks, S., et al., Meta‐analysis of the effectiveness of psychological and pharmacological treatments for binge eating disorder. International Journal of Eating Disorders, 2010. 43(3): p. 205-217.
  35. Chiles, J.A., M.J. Lambert, and A.L. Hatch. Medical cost offset: A review of the impact of psychological interventions on medical utilization over the past three decades. in Reno Conference on Medical Cost Offset, First, Jan, 2001, University of Nevada, Reno, NV, US; An earlier version of this paper was presented at the aforementioned conference. 2002. Context Press.
  36. Linehan, M.M., et al., Two-year randomized controlled trial and follow-up of dialectical behavior therapy vs therapy by experts for suicidal behaviors and borderline personality disorder. Archives of general psychiatry, 2006. 63(7): p. 757-766.
  37. Pallak, M., et al., Effect of mental health treatment on medical costs. Mind/Body Medicine, 1995. 1(1): p. 7-16.
  38. Cuijpers, P., et al., Psychotherapy for depression in adults: a meta-analysis of comparative outcome studies. Journal of consulting and clinical psychology, 2008. 76(6): p. 909.
  39. Pyne, J.M., et al., One size fits some: the impact of patient treatment attitudes on the cost-effectiveness of a depression primary-care intervention. Psychological Medicine, 2005. 35(6): p. 839-854.
  40. WHO, W.B. Investing in treatment for depression and anxiety leads to fourfold return. 2018; Available from: http://www.worldbank.org/en/news/press-release/2016/04/13/investing-in-treatment-for-depression-anxiety-leads-to-fourfold-return.
  41. Francis, P., The Path to Change: Thoughts on Politics and Society. 2018: Pan Macmillan UK.
  42. Schlegel, L., Transakčná analýza ako kreatívne spojenie hlbinnej a kognitívnej psychoterapie. 2007: Vydavateľsvo F, Pro Mente Sana, s.r.o.