ČO JE TO PSYCHOANALÝZA?

Psychoanalýza je v podstate hlbinné porozumenie našej psychiky. Podobá sa na austrálske aboriginské (počiatočné) umenie Tjukurpa – „zdroj poznania,“ ktoré pomocou tajomných symbolov a obrazov v sebe skrýva posvätné príbehy pred nezasvätenými očami. Podobne aj naša psychika ukrýva hlbšie významy našich snov a nevedomých procesov pred našim vedomím. Psychoanalýza odkrýva vrstvy nevedomia, až kým sa rôznych symbolov neobjaví hlbší zmysel a jasnejší obraz – nielen o minulosti, ale aj o prítomnosti a budúcnosti.

Kungkarangkalpa Tjukurpa - Sedem snívajúcich sestier

Kungkarangkalpa Tjukurpa – Sedem snívajúcich sestier

Psychoanalýzu založil Sigmund Freud ako prvý systematický prístup k skúmaniu nevedomých procesov. Jeho myšlienky síce prešli kritickým vývojom, no práve jeho práca odštartovala interdisciplinárny výskum psychiky. Moderné klinické a empirické štúdie Freudove hypotézy upravili a rozvinuli. Výskumy ukazujú, že psychoanalýza a psychoterapia môžu viesť k merateľným zmenám v mozgu [1-3], čo potvrdzujú neurozobrazovacie techniky (fMRI, PET, SPECT) [3, 4].

Spomedzi psychoterapeutických metód sa psychoanalýza dostáva k najhlbším vrstvám psychiky [5, 6]. Neskúma iba povrchové symptómy, ale aj ich príčiny, čím podporuje dlhodobé osobnostné transformácie. Jej účinky sú trvácnejšie v porovnaní s inými metódami, pričom klienti často pociťujú väčšiu psychickú odolnosť a hlbšie sebapoznanie aj dlho po skončení terapie [7-10]. Klienti často hovoria o väčšej vnútornej slobode, hlbšom sebapoznaní a zmysluplnejšom prežívaní života – účinky, ktoré „žijú“ v klientoch ďalej  [5, 6, 11].

Umenie Aborigincov – kruhy a vlny

Psychoanalýza zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku s vývoji moderných psychoterapeutických prístupov, vrátane dynamických, humanistických a kognitívno-behaviorálnych terapií. Jej pojmy, ako nevedomie, obranné mechanizmy a prenos, naďalej zasahujú aj do ďalších oblastí, ako je psychológia, neuroveda, sociológia, etnológia, ako aj literatúra a kultúrne vedy [12, 13].

PSYCHOANALÝZA A JEJ METÓDY

Existuje niekoľko metód  psychoanalýzy:

  • Klasická psychoanalýza (3 až 5 stretnutí týždenne v ľahu)
  • Dlhodobá alebo krátkodobá psychoanalytická terapia (1 až 2 stretnutia týždenne)
  • Skupinová psychoanalytická terapia (1 až 2 stretnutia týždenne)
  • Krízová intervencia (intenzívna krátkodobá podpora v náročných situáciách) [14, 15].

Každý človek je jedinečný, preto je dôležité nájsť prístup, ktorý mu najviac vyhovuje. Ak chcete zistiť, ktorá forma terapie by bola pre vás najlepšia, rád to s Vami preberiem na úvodnom stretnutí.

PRE KOHO JE PSYCHOANALÝZA ALEBO PSYCHOANALYTICKÁ PSYCHOTERAPIA VHODNÁ?

Psychoanalýza je vhodná pre ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí chcú hlbšie porozumieť sebe samým a svojim vzťahom [16-18]. Je ideálnou voľbou pre tých, ktorí túžia po osobnostnom rozvoji a chcú pochopiť skryté emocionálne vzorce, vnútorné konflikty či mechanizmy, ktoré ovplyvňujú ich život často bez toho, aby si to plne uvedomovali [19]. Tieto vzorce môžu byť zakorenené hlboko v nevedomí, preto ich rozpoznanie, prijatie a pochopenie vyžaduje systematickú a introspektívnu prácu.

Psychoanalytická terapia sa zameriava na hĺbkovú analýzu psychických mechanizmov. Je obzvlášť vhodná pri dlhodobých emocionálnych ťažkostiach, ako sú chronická depresia, úzkosť, pocit vyčerpania či opakujúce sa problémy vo vzťahoch. Špecificky sa využíva pri liečbe hlboko zakorenených ťažkostí, ktoré sa dlhodobo prejavujú vo vzťahoch alebo v pracovnom živote (napr. pri hraničných a narcistických črtách). Pomáha identifikovať a postupne spracovať hlboko zakorenené vzorce správania, ktorých korene siahajú do raného detstva.

ČÍM JE PSYCHOANALÝZA INÁ NEŽ INÉ PRÍSTUPY?

Na rozdiel od krátkodobých intenzívnych terapií, či kognitívno-behaviorálnej terapie, ktoré sa sústredia na riešenie konkrétnych problémov a rýchlejšiu úľavu, psychoanalýza preniká hlbšie. Nezostáva len pri symptómoch, ale skúma a transformuje skryté vzorce a nevedomé dynamiky, ktoré formujú naše prežívanie, vzťahy a identitu.

Kým iné prístupy pracujú najmä s vedomými myšlienkami a správaním, psychoanalýza sa dotýka najmä toho, čo si neuvedomujeme – našich fantázií, obranných mechanizmov a vnútorných konfliktov. Nesnaží sa len o povrchovú zmenu, ale o hlboké porozumenie tomu, prečo sa opakovane správame určitým spôsobom, aj keď to vedome nechceme.

Terapeutický vzťah nie je v psychoanalýze len nástrojom na riešenie ťažkostí, ale aj priestorom, kde sa nevedomé vzorce odkrývajú a transformujú. Psychoanalýza presahuje spracovanie traumy či odstránenie symptómov – pomáha budovať silnejšiu odolnosť voči vnútorným konfliktom a prináša komplexnejšie sebapoznanie a väčšiu autentickosť. Je určená pre tých, ktorí nehľadajú rýchle odpovede a riešenia, ale trvalejšie psychické schopnosti do života.

ČO JE TO PSYCHOANALYTICKÝ KOUČING (PK)?

PK sú pravidelné stretnutia venované konkrétnemu problému alebo téme. Vypracovávajú sa riešenia a nevedomé bloky kreativity a produktivity sa spracovávajú a prekonávajú pomocou psychoanalytických prostriedkov. Psychoanalytický koučing je vhodný aj pre manažérov a lídrov organizácií, ktorí chcú získať nové vhľady alebo vytvoriť nové stratégie za účelom uspokojenia individuálnych potrieb alebo zvládnutia špecifických situácií [20].

ČO JE TO PSYCHOANALYTICKÉ PORADENSTVO PRE ORGANIZÁCIE (PP)?

Aj skupiny, tímy a organizácie môžu byť pri plnení svojich úloh zablokované problémami. Cieľom PP je spoznať a prekonať tieto skryté bloky a pomôcť organizáciám, aby svoje zdroje optimálne využili na plnenie svojich úloh. Organizácie môžu získať hlbšie vhľady a poznanie o dynamike svojho fungovania a objaviť svoje vlastné zdroje na prekonanie kríz alebo ťažkých situácií [21, 22].

ČO SÚ HLAVNÉ CIELE PSYCHOANALÝZY A JEJ METÓD ?

Vzťahy – milovanie a sexualita

Zveľadenie schopnosti milovať a uvoľnenie vlastnej sexuality sú centrálnymi cieľmi psychoanalýzy, pretože predpokladom pre uspokojujúci sexuálny a láskyplný život je schopnosť milovať duševne aj telesne. Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia pomáhajú spoznávať nevedomé konflikty a rozvíjať schopnosť prežívať lásku a sexualitu a byť v láskyplnom a sexuálne uspokojivom vzťahu s partnerom.

Chuť do života– práca, komunita a hobby

Chuť do života je základným predpokladom pre duševné zdravie. Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia pomáha opätovne oslobodiť zahatený a odizolovaný prístup k vlastnému nevedomiu. V tomto dôsledku sa naše vnútorné bohatstvo opäť sprístupní a dá sa využiť ako zdroj pre zmeny, spontaneitu, kreativitu a produktivitu.

Táto obnova sa však často prejavuje aj v schopnosti nájsť zmysel v práci, zapojiť sa do komunity a pestovať záujmy či hobby. Práca poskytuje príležitosť na sebarealizáciu, komunita prináša pocit spolupatričnosti a podporu, a hobby nám pomáhajú objavovať radosť a kreativitu v každodennom živote. Spolu tvoria kľúčové piliere spokojného a vyrovnaného života [6, 23-32].

Zdroje a literatúra:

  1. Simpkins, C.A. and A.M. Simpkins, How Psychotherapy Changes the Brain, in Neuroscience for Clinicians. 2013, Springer. p. 253-271.
  2. Minárik, P., Pohľad do mozgu Ako psychoterapia mení mozog.
  3. Wiswede, D., et al., Tracking functional brain changes in patients with depression under psychodynamic psychotherapy using individualized stimuli. PLOS one, 2014. 9(10): p. e109037.
  4. Gabbard, G.O., A neurobiologically informed perspective on psychotherapy. Br J Psychiatry, 2000. 177: p. 117-22.
  5. Bateman, A.W., J. Holmes, and E. Allison, Introduction to psychoanalysis: Contemporary theory and practice. 2021: Routledge.
  6. Shedler, J., The efficacy of psychodynamic psychotherapy. Am Psychol, 2010. 65(2): p. 98-109.
  7. Sandell, R., et al., Varieties of long-term outcome among patients in psychoanalysis and long-term psychotherapy: A review of findings in the Stockholm Outcome of Psychoanalysis and Psychotherapy Project (STOPPP). The International journal of psycho-analysis, 2000. 81(5): p. 921.
  8. Leichsenring, F. and S. Rabung, Effectiveness of long-term psychodynamic psychotherapy: A meta-analysis. Jama, 2008. 300(13): p. 1551-1565.
  9. Fonagy, P., et al., Pragmatic randomized controlled trial of long‐term psychoanalytic psychotherapy for treatment‐resistant depression: the Tavistock Adult Depression Study (TADS). World Psychiatry, 2015. 14(3): p. 312-321.
  10. Shepherd, C. and N. Beail, A systematic review of the effectiveness of psychoanalysis, psychoanalytic and psychodynamic psychotherapy with adults with intellectual and developmental disabilities: progress and challenges. Psychoanalytic Psychotherapy, 2017. 31(1): p. 94-117.
  11. Lindfors, O., et al., Effectiveness of psychoanalysis and long-term psychodynamic psychotherapy on personality and social functioning 10 years after start of treatment. Psychiatry Res, 2019. 272: p. 774-783.
  12. Marmor, J., Modern psychoanalysis: New directions and perspectives. 2018: Routledge.
  13. Allen, A., “Psychoanalysis and Ethnology” Revisited: Foucault’s Historicization of History. The Southern Journal of Philosophy, 2017. 55(S1): p. 31-46.
  14. McWilliams, N., Psychoanalytic psychotherapy: A practitioner’s guide. 2004, New York, NY: Guilford Press.
  15. Greenson, R.R., The technique and practice of psychoanalysis: A memorial volume to Ralph R. Greenson. 2016: Karnac Books.
  16. Wampold, B.E. and Z.E. Imel, The great psychotherapy debate: The evidence for what makes psychotherapy work. 2015, New York, NY: Routledge.
  17. Norcross, J.C. and M.J. Lambert, Psychotherapy relationships that work II. Psychotherapy, 2011. 48(1): p. 4.
  18. Lambert, M.J., Bergin and Garfield’s handbook of psychotherapy and behavior change. 2013, Holoboken, NJ: John Wiley & Sons.
  19. McWilliams, N., Psychoanalytic diagnosis: Understanding personality structure in the clinical process. 2011, New York, NY: Guilford Press.
  20. Brunner, R., Psychoanalysis and coaching. Journal of Managerial Psychology, 1998. 13(7): p. 515-517.
  21. Arnaud, G., The contribution of psychoanalysis to organization studies and management: An overview. Organization Studies, 2012. 33(9): p. 1121-1135.
  22. De Board, R., The psychoanalysis of organizations: A psychoanalytic approach to behaviour in groups and organizations. 2014: Routledge.
  23. Wu, C., et al., Association of retirement age with mortality: a population-based longitudinal study among older adults in the USA. J Epidemiol Community Health, 2016. 70(9): p. 917-923.
  24. Seligman, M.E., T. Rashid, and A.C. Parks, Positive psychotherapy. American psychologist, 2006. 61(8): p. 774.
  25. Martin, R.A., Humor, laughter, and physical health: methodological issues and research findings. Psychological bulletin, 2001. 127(4): p. 504.
  26. Vogel, T., et al., Health benefits of physical activity in older patients: a review. International journal of clinical practice, 2009. 63(2): p. 303-320.
  27. Seppälä, E., The Happiness Track: How to apply the science of happiness to accelerate your success. 2016: Hachette UK.
  28. Umberson, D. and J. Karas Montez, Social relationships and health: A flashpoint for health policy. Journal of health and social behavior, 2010. 51(1_suppl): p. S54-S66.
  29. Fine, R., Love and work: The value system of psychoanalysis. 1990: Continuum.
  30. Penedo, F.J. and J.R. Dahn, Exercise and well-being: a review of mental and physical health benefits associated with physical activity. Current opinion in psychiatry, 2005. 18(2): p. 189-193.
  31. Nyström, M.B., et al., Treating major depression with physical activity: a systematic overview with recommendations. Cognitive behaviour therapy, 2015. 44(4): p. 341-352.
  32. Vaillant, G.E., Triumphs of experience: The men of the Harvard Grant Study. 2012: Harvard University Press.